Ako som vycestoval v čase lockdownu

Autor: Jozef Kovalík | 2.11.2020 o 14:55 | (upravené 6.11.2020 o 16:46) Karma článku: 5,83 | Prečítané:  345x

Áno, čítate dobre. V čase keď som bol uzamknutý pod zámkom, sa mi podarilo vycestovať. A nie len tak hocikde, ale rovno do zahraničia – za veľkú mláku. 

Tu zrejme nasleduje zhrozenie, pohoršenie a v lepšom prípade niečo ako – Čože?! Ako si to dovolil?! Tento nemá všetkých pokope, ešte sa tým ide aj chvastať!

          Bol piatok, 30. október  a ja som sa nevedel dočkať, kedy nadíde večer. Mal som totiž vycestovať do Spojených štátov amerických a to konkrétne do mesta Baltimore. Prečo práve tam?

          Pretože tam, na adrese 203 North Amity Street stojí dom, ktorý je zároveň múzeom. V tomto dome totiž istý čas prebýval istý Edgar Allan Poe. Neviem, či vám to meno niečo hovorí, bol to americký básnik, spisovateľ, kritik a esejista. Žil v 19.storočí a jedným z jeho domovom mu bol aj tento dom.

          Predpokladám, že vám stále vŕta v hlave, ako som predsa, mohol len tak opustiť Slovenskú republiku a odletieť si kdesi do nejakého mestečka... Veľmi jednoducho- vďaka moderným výdobytkom techniky. Toto múzeum totiž prišlo so skvelou ideou, využiť modernú techniku a umožniť ľuďom stretnúť sa, či navštíviť napríklad aj múzeum.

          Vstupenku som si zakúpil týždeň predtým, vyšla ma na 7 dolárov a veľmi rád som prispel pre toto múzeum. Predstavte si tú nedočkavosť, čakať celý týždeň... Našťastie, Rádio Litera začalo v daný týždeň vysielať program venovaný pánovi Eddymu, ako si zvykol hovoriť, a tak mi čas zletel o čosi rýchlejšie. Ak toto rádio nepoznáte, určite vám ho odporúčam, ak ste aspoň takým milovníkom literatúry ako som ja!

          Časový posun nebol našťastie hrozný a tak som si sadol pred notebook pred deviatou večer a celé to malo začať o deviatej, trvať do malo hodinu a 15 minút. Dve hodiny pred týmto virtuálnym „tour- om“ som dostal mail, kde boli všetky potrebné informácie k pripojeniu sa cez Zoom.

          Úspešne som sa pripojil (musím priznať, obával som sa, či všetko prebehne v poriadku) a o chvíľu sa na monitore zjavila typická černoška (taká americká) a pár ľudí, ktorí čakali na túto prehliadku rovnako ako ja. Tu by sa hodilo podotknúť, že som tam bol jediný z Európy a teda aj zo Slovenska, čím som hrdo reprezentoval našu malú, no nádhernú krajinu. Na začiatku sme sa predstavili a povedali si odkiaľ sme, či vedeli, kde Slovakia je, som sa nepýtal, no sprievodkyňa mi povedala, že toto je prvý krát, čo má takého to návštevníka. Rozprávala americkou angličtinou a veľmi pekne sa jej dalo rozumieť, s internetovým pripojením problém nebol. Tohto živého prenosu sa zúčastnila aj istá americká učiteľka s niekoľkými žiakmi.

          Samotná prehliadka sa začala úvodnou prezentáciou a pár slovami na uvítanie. Nasledovalo video o tomto múzeu, respektíve teda o Poeovi ( môžete si ho pozrieť tu: https://vimeo.com/77942466). Následne prišila na rad samotná prehliadka. Šli sme priamo z ulice a vstúpili dnu. Po vstupe sa návštevník ocitne v malej miestnosti, ktorá teraz slúži pre kúpu suvenírov, následne, sme sa presunuli do ďalšej miestnosti, ktorou bola kuchyňa. V dome sa nachádzajú dobové predmety a to ešte z čias keď tam býval básnik sám. K takým patrí podlaha, rám dverí, všetky dvere vnútri, a v vstupnej miestnosti boli aj šálky a podšálky bezpečne uložené v ochrannom skle. Boli to presne tie, ktoré používali obyvatelia domu. V tomto dome býval Edgar, jeho bratranec, sesternica Virginia, ktorú si neskôr zobral za ženu ako trinásťročnú, jeho teta a budúca svokra Virginia Maria Clemm a jej mama. Dosť malý domček pre taký počet obyvateľov.

          Po tom, čo sme si obzreli kuchyňu sme po veľmi strmých schodoch vyšli na poschodie, kde bolo niekoľko miestností. Bývali tu jeho sesternica a teta. Podkrovná izba zariadená dobovo, slúži len pre ukážku a je len veľmi nepravdepodobné, že by tam Poe býval, pretože do tejto izby sa vchádzalo cez izbu Virginie a Marie Clemm. V tejto podkrovnej izbietke bola len posteľ, stolička a čižmy. V dome sa nenáchadzalo veľa zariadenia, pretože sa šetrilo miestom a skúste hádať v ktorej izbe sa nachádzala jediná skriňa v dome? No jasné, že v tej, kde bývala pani domu a jej dcéra. V ďalšej miestnosti boli v sklenených vitrínach umiestnené predmety ako stolička (ktorú používal sám Edgar Allan Poe), ďalekohľad, ktorý básnik ešte v mladších rokoch používal tiež a truhlica, ktorá mu slúžila na uskladnenie pisárskeho náradia, čiže po našom sersanu.

         

Následne, sme sa presunuli na prízemie, do izby, kde prebýval Poe s jeho bratrancom. Táto izba mala najviac okien, tuším tri a momentálne v nej majú na stene nakreslený rodokmeň Poa a hneď oproti bola stena pokrytá citátmi od iných autorov, ktorí sa nejako vyjadrili k Poeovi a jeho tvorbe. Počas tejto prehliadky sme sa mohli kedykoľvek pýtať na čo sme len chceli. Následne nasledovala séria Q&A a to bol už samotný záver.

         

 

Samotný Edgar Allan Poe sa síce  narodil v Bostone, no bol to práve Richmond, kde sa mu začala literárna kariéra, ale stalo sa aj mestom, kde sa jeho život ukončil 7. októbra 1849 za záhadných okolností. Poeova smrť bola bola tak isto jedným z bodov prehliadky, no nedozvedel som sa nič, čo by som už nevedel. Kto sa aspoň trochu o jeho život zaujíma vie, že jeho smrť je opradená tajomstvom, presne ako príbehy, ktoré sám písal. Objavili ho 3. októbra na ulici, v dosť biednom stave, a to len vďaka istému pánovi, ktorý rozpoznal, že ide o slávneho básnika. Štyri dni trpel halucináciami až nakoniec zomrel 7. októbra krátko pred piatou rannou hodinou. Leží len niekoľko blokov východne od miesta, kde som bol.

         

Nebudem tu teraz rozpisovať celý jeho život a aké diela napísal, to možno v inom blogu, no dodám, že medzi diela, ktoré napísal v tomto dome, patria z poviedok Odkaz nájdený vo fľaši a z básni napríklad Fanny, To Marry, To Elizabeth a ešte mnoho mnoho ďalších. Tento dom bol v 20. storočí určený na demoláciu, no vďaka Edgar Allan Poe Society of Baltimore, bol tento dom rozpoznaný ako dom v ktorom Poe žil a tak sa zabránilo zničeniu tohto domu...

          Som veľmi vďačný, že som sa tejto prehliadky mohol zúčastniť, bola to skvelá skúsenosť a napriek tomu, že som bol doma v lockdowne, som predsa len mohol byť kdesi tisíce kilometrov preč a vidieť dom v ktorom žil a tvoril môj obľúbený básnik. Edgar sa často sťahoval a tak je ešte mnoho jeho múzeí, ktoré by som si rád aspoň takto pozrel. Je to napríklad jeho „cottage“ v Bronxe, či Poeove múzeum v Richmonde... Snáď niekedy nabudúce. Ak ste sa dostali až sem, ďakujem za prečítanie tohto článku a ak by ste takýto tour chceli absolvovať aj vy, tak môžete takto urobiť presne tu: https://www.eventbrite.com/e/live-virtual-tour-of-the-edgar-allan-poe-house-pay-what-you-can-tickets-102255226134

 

Ah, distinctly I remember it was in the bleak October;While I did not nod nor did I napping, suddenly there came a tapping,As of something gently alerting ,rapping at my notebook too,“’Tis some visitor,” I muttered, “tapping at my mouse in the Zoom—  Only this and nothing more.”

ZDROJE:

https://www.mprnews.org/story/2015/10/07/books-literary-mystery-poe-death

https://en.wikipedia.org/wiki/Poe_Toaster

https://baltimore.org/listings/edgar-allan-poe-house-and-museum/

https://thehumblefabulist.com/2018/03/23/the-house-of-poe-baltimore/

https://baltimore.org/listings/edgar-allan-poe-house-and-museum/

https://www.poeinbaltimore.org/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Od víťaza k porazenému. Ako Slovensko nezvládlo pandémiu

Udalosti, ktoré definovali pandémiu koronavírusu.

Vyšetrovateľ nachytal Tótha na odpočúvaní

O sledovaní sa vie už od roku 2018.

Cynická obluda

Kollár má prednosť

V rámci korupciou a papalášizmom nasiaknutého chaosu nazvaného očkovanie sa predbehli aj poslanci.


Už ste čítali?