Mnoho týždňov odvtedy uplynulo:
v kráľovstve Čarovného lesa,
ste možno poznali slečnu pod menom Mony Lyi
čo mala túžbu jedinú-
aby sme ruka v ruke šli.
Ja som bol mládenec a ona dievčina,
v kráľovstve Čarovného lesa,
kde nadovšetko ľúbili sme sa -
ja a Mony Lyi, moja jediná.
A tak začali závidieť mi
neviditeľní nepriatelia tí.
To bol dôvod, že sa odrazu
v kráľovstve Čarovného lesa
zjavil drobný nepriateľ z Wuhanu,
zavrel naše obľúbené miesta,
zahalil jej tvár
a uväznil na míle ďaleko,
mňa i moju milovanú,
uväznil ju do komnaty zavretú,
preč od kráľovstva Čarovného lesa.
Pre našu lásku a sny
závisťou bdeli padlí anjeli
a iba preto (veď to každý vie
v kráľovstve Čarovného lesa)
sa také kvapôčky z úst ľudí šírili
a vzali mi Mony Lyi.
No naša láska bola mocnejšia
nad lásky starších než my,
múdrejších, ako sme my.
Démon, vírus z netopierov, či morskej hlbiny
pochmúrny, krutý a zlý,
nemôžu moju dušu oddeliť
od krásnej Mony Lyi:
veď nikdy slnko nezapadá bez toho, aby v ústrety
nešla mi Mony Lyi,
sotva svitne Orión, či Veľký voz, zjaví sa mi
v nich jasný zrak prekrásnej Mony Lyi
a vždy cez celú hlbokú noc ležím verne po boku
nevesty drahej, svojho života, noc čo noc líham ta
v kráľovstve Čarovného lesa
pod koruny ihličnanov čarovných, predsa.