Pomôž nám aj ty

Autor: Jozef Kovalík | 6.10.2019 o 12:25 | (upravené 6.10.2019 o 12:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  141x

Drahý čitateľ, dovoľ mi, prosím, predstaviť sa a následne predniesť moju prosbu. Prosím a žiadam ťa o pomoc v mene mojich bratov. Kto som? Som vlk dravý alebo ma môžeš poznať pod menom Canis lupus.

          Nezáleží na tom odkiaľ som, záleží však na tom, že väčšinu času trávim na Slovensku. Možno sa moja svorka momentálne pohybuje po Čergove a možno sme v Tatrách.

            My, vlci, sme neboli a asi ani nie sme obľúbení medzi vami ľuďmi. Odjakživa máme zlú povesť. Je to vďaka rôznym rozprávkam a v súčasnosti filmom, ale aj rečiam rôznych pánov, ktorí si našu srsť veľmi radi zavesia na stenu, alebo použijú pod nohy, v horšom prípade, si našu hlavu zavesia na stenu... Aby som nebol veľmi negatívny, musím povedať, že sú aj ľudia, ktorým na nás záleží a neberú nás ako hrozbu, ale pomocníkov a majú nás, dá sa povedať, radi. Prečo je to tak?

            Možno je to preto, že o nás vedia dôležité veci. My, vlci, žijeme v rodinách, ktoré nazývame svorky. Svorky sú tvorené rodičmi, našimi deťmi- mláďatami a ostatnými príbuznými. Pripomína ti to, milý čitateľ, niečo? Presne tak. Žijeme tiež v rodine. Tak ako aj ty, vy... Máme potomstvo o ktoré sa musíme starať a máme rodinu, ktorú treba nasýtiť. Ďalej je našou úlohou starať sa o les. To znamená, že v tom lese nežijeme len tak pre srandu. A že jediné čo robíme je zabíjanie pre zábavu. To vôbec nie! Našou úlohou je starať sa o les. Aby bol zdravý. Hovorí sa, že kde je vlk, tam je les. Je to naozaj tak. Sme akýsi doktori, ktorí liečia les. Pýtaš sa, milý čitateľ, ako my vlci, môžeme liečiť les a starať sa oň?  Veľmi jednoducho. V lese vyhľadávame staré, choré, zranené a slabé zvieratá a tie následne konzumujeme. Tým pádom sa les prečisťuje od obyvateľov, ktorí majú svoje miesto prenechať iným, silnejším. Takto zabezpečujeme, že v našom domove zostanú len tí najzdravší a tí, ktorí dokážu prežiť bez toho, aby potrebovali pomoc od ľudí. Dokážeme to vďaka schopnosti, ktorú máme od prírody. Človek by to mnohokrát nevedel posúdiť, no my to cítime. Vieme ktoré zviera je slabé alebo na ktoré si trúfnuť môžeme. Takto pomáhame nie len chorému zvieraťu, ktorému pomôžeme z trápenia, ale aj lesu a tým pádom aj vám, ľuďom. Rovnako si pochutnáme aj na už ulovenom zvierati, no  zo skúsenosti, ktoré máme uložené v génoch, sme obozretní a robíme to len v prípade, že sme si úplne istí. Mnoho vlkov už na to doplatilo. Sme veľmi inteligentné bytosti, sme stvorené na život v spoločenstve, hoci sa niekedy na istý čas roztrúsime, no napokon sa dáme opäť dokopy. Pretože v jednote je sila! To je zákon svorky.

            Ďalší dôvod prečo nás človek-koruna tvorstva potrebuje je ten, že tam, kde nie sme je príliš veľa jeleňov a diviakov. Je to práve preto, že tam chýba naša prítomnosť. Akonáhle by sme v týchto oblastiach boli, títo lesní obyvatelia by o nás vedeli a začali by sa správať inak a rovnako tak by sa začali vyhýbať istým oblastiam.

            S tým súvisí aj choroba, ktorá je už aj na Slovensku. Ľudia jej hovoria Africký mor ošípaných (AMO). Tu si dovolím povedať, že aj v tomto prípade nás človek potrebuje. Je to kvôli tomu, že my, vlci, nie sme aktívni šíritelia tejto nákazy a ani túto nákazu nešírime ďalej. Zbavujeme prírody chorých diviakov a likvidujeme aj ich zdochliny. Týmto spôsobom tak zabraňujeme šíreniu  ochorenia. My vlci sme teritoriálne zvieratá, to znamená, že žijeme na určitom „vymedzenom“ priestore a v tomto prípade takto znižujeme infekčnosť prostredia. Pravdou je, že na rozdiel od ľudí, si my žiadne zásoby mäsa nerobíme a korisť skonzumujeme väčšinou takmer celú. Svoju srsť si čistíme oblizovaním a teda všetky zvyšky krvi, či mäsa takto zlikvidujeme. Spomínaný vírus AMO sa na našom tele nemnoží.

            Mohol by som sem písať ešte veľmi veľa o nás, no na to nie je čas. Teraz prichádza moja prosba k tebe, drahý čitateľ. Tento článok som napísal iba pre to. Aby som Ťa poprosil o pomoc pre mňa a pre všetkých ostatných. Čoskoro pre nás nastanú zlé časy. Stane sa tak 1. novembra a bude to trvať veľmi dlho, až do 15. januára. Niektorí vlci sú v bezpečí ak neprekročia isté značky – červené pruhy, no my sme len zvieratá, nepoznáme hranice tak ako vy ľudia. Preto ťa prosím, máš možnosť v našom mene podpísať výzvu. Môže to dopomôcť k tomu, že na nás už človek nebude môcť siahnuť svojou ohnivou predĺženou rukou. A to úplne bezvýznamne, len pre trofej.  PROSÍM, PODPÍŠ TÚTO VÝZVU:

http://www.ekoforum.sk/peticia/vlci?fbclid=IwAR0YuX2I2Zg2HkVSQL_RMnNET5Xbux0Hy8y8QNFQOwDwSuPMma65dEJboUQ

Príroda sa vám poďakuje a my tiež.

 

            Ďakujem ti, drahý čitateľ, za tvoj čas, ktorý si venoval mne a mojej prosbe. Ešte viac ti ďakujem za to, že moju prosbu splníš.

 

S úprimným vytím a dôverou

 

Tvoj vlk

BUCK.

      Zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6325717/

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Pat v parlamente urobí z Čaputovej najsilnejšieho hráča

Prezidentke hrozí, že by mala poveriť Kotlebu.


Už ste čítali?