Muž na osliatku

Autor: Jozef Kovalík | 14.4.2019 o 15:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  102x

Dnes je Kvetná nedeľa. Ježiš slávnostne vstupuje do Jeruzalemu, kde Ho vítajú zástupy. Teraz ti milý čitateľ, ponúkam krátky príbeh presne z tejto udalosti. Vďaka, že si si našiel minútku na jeho prečítanie a zamyslenie sa.

          Drahý čitateľ, dovoľ mi, aby som ti rozpovedal príhodu, ktorá sa udiala len nedávno. Volám sa Caleb a ako pocestný pútnik som mal namierené do Jeruzalemu. Bol horúci, sparný deň, hlavu som si chránil plášťom, ktorý som poskladal tak, aby ma pred páliacim slnkom chránil čo najlepšie. Môj odev bol takmer celý prepotený a nohy v sandáloch som mal celé od prachu.

            Pochádzam z ďaleka a do Jeruzalemu putujem kvôli obchodu. Prečo idem peši, ani sám neviem. Možno nie som až taký skvelý obchodník. Pomaly som sa blížil k tomu obrovskému, bohatému mestu, ktoré mimochodom, mali pod správou Rimania. Tí sú všade. Tešil som sa, ako si dám pohár vody a opláchnem si tvár. No, moje predstavy o príchode do tohto mesta sa značne zmenili, keď som dosiahol mestskú bránu...a tom ti, milý čitateľ, teraz rozpoviem.

            Ostávalo mi ešte zopár minút, kým som sa mal dostať do mesta, keď som už z diaľky zbadal zástupy ľudí, ktoré sa uberali rovnakým smerom ako aj ja. Trochu som pridal do kroku. Chcel som vedieť, čo sa tam deje. Po chvíli som dostihol zástup ľudí a snažil sa zistiť, o čo tu ide. Bolo to ťažké. Všade veľa prachu a vrieskajúcich ľudí. V diaľke sme už videli Jeruzalem v celej svojej kráse a majestátnosti. Konečne sa mi podarilo zistiť aspoň niečo. Do mesta sa uberali sprievody ľudí, ktoré sprevádzali akého si muža vezúceho sa na osliatku. Podarilo sa mi pretlačiť celkom blízko k tomuto mužovi, ktorý práve čosi hovoril.

            „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam...“

            Zvyšok som už pre hrozný hluk nepočul. Kráčal som spolu so zástupom a oni svoje plášte kládli na špinavú zem pred tohto muža na osliatku, iní zas trhali palmové listy a kričali:

            „Hoši ahna!“

„Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“

„Hosanna na výsostiach!“ ozývalo sa z každej strany, ani čo by sám cisár vstupoval do mesta.

            Teraz som kráčal spolu so zástupom. Muž na osliatku bol muž v stredných rokoch, vzhľadom typický tomuto kraju. Dlhšie tmavé vlasy, brada, prenikavé, no nádherné oči, jeho postava bola priemerná. Nikdy predtým som ho nevidel. Nevedel som prečo sa toto všetko deje, veď nebol oblečený ako nejaký kráľ, či vodca, nevyzeral, že by pochádzal z nejakého šľachtického rodu. Celkom som zabudol na môj smäd a bol som naozaj zvedavý ako to dopadne.

            Práve sme vošli do Jeruzalemu. Ľudia neustále kládli svoje plášte na zem, aby po nich muž na osliatku mohol prejsť. Spolu s ním šlo asi ďalších dvanásť mužov, ktorí zjavne patrili k nemu. Celé mesto sa zháčilo, nastal rozruch a všetci sa prizerali, divili sa a pýtali sa:

„Kto je to?“

Niektorí hovorili:

„To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“

Aha, uvedomil som si... O tomto prorokovi som už niečo počul. Vraj dokáže robiť zázraky, lieči chorých a je to veľmi spravodlivý človek. Konečne som mal príležitosť vidieť ho na vlastné oči a byť relatívne blízko neho. Medzitým, ratolestí, ktoré hádzali na cestu kadiaľ prechádzal, pribúdalo a ľudia ho oslavovali ako by to bol ich kráľ, niekto z ich vrstvy, komu veria a kto bude vládnuť v ich mene, bojovať za ľud... Moja cesta bola v cieli, vzdialil som sa od tohto zástupu, hluku a vošiel do tichšej uličky, kde som sa konečne občerstvil.

Tento môj príbeh, drahý čitateľu, má však zvláštny koniec. Všetky to, čo som tu opísal sa o pár dní zmenilo. Teraz oslavy, nadšené zvolania a radosť, neskôr si ľud žiadal jeho smrť. Jediné, čo k tomu môžem povedať je... prečo?    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Pat v parlamente urobí z Čaputovej najsilnejšieho hráča

Prezidentke hrozí, že by mala poveriť Kotlebu.


Už ste čítali?