NA DNE

Autor: Jozef Kovalík | 10.4.2019 o 10:19 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  98x

Studená káva

hrozný pohľad na mňa každopádne

to preto, že som na dne.

Moje oči sťa slzný plyn

prosím, nepozeraj na ne.

Skúšam snívať-

márne

život nado mnou len rukou

proste mávne

lepšie bolo to dávne

je to preto, že som na dne?

Keď som už tu

snáď Titanic nájdem,

posledná zostáva vraj nádej,

skúsim ju nájsť kdesi v tvári hlavne

ako Hemingway

áno, myslíš správne,

zostať pri sebe, to je to hlavné.

Moje svedomie je hladné

hovorím to mojej dáme

neviem však, či ma dokopy dáme

nie, to nie je dôvod prečo som na dne.

Za rozhodnutia sú kruté dane

ruky hore, prázdne dlane

áno, vzdávam sa, krvácam v rane

zobúdzam sa v zlom ráne

neviem ako to lepšie povedať

som na dne

klesám hlbšie ako sibírska ortuť stále

hlbšie a hlbšie

a obávam sa, že toto je záver básne

som na dne

svetlo tu dole rýchlo zhasne

a tento život, malo to byť tak krásne.

Mrzí ma to, je to pasé.

Posledné zbohom v mojom hlase

posielam vzdušný bozk

teraz je už moje srdce celkom prázdne... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Rešpekt k ťažkej práci

Z nemocnice sme sa dozvedeli, že priateľky Borisa Kollára sa tam dostávali do konfliktov so sestričkami.


Už ste čítali?