Keď pri čítaní siahnete Až na samé dno (recenzia)

Autor: Jozef Kovalík | 7.9.2016 o 13:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  71x

Ako verný fanúšik Jo Nesba netrpezlivo čakám na knihu, ktorá má vyjsť na jar 2017, aby som sa spolu s Harrym mohol vydať na ďalšie dobrodružstvo.

Toto čakanie si krátim hľadaním iných severských autorov, najlepšie nórskych, a ich najúspešnejších diel. Narazil som na meno Jørn Lier Horst.

Jørn Lier Horst je nórsky bývalý policajný vyšetrovateľ a v súčasnosti sa venuje písaniu kriminálnych príbehov, kde využíva svoje znalosti z práce. Prečítal som si pár recenzií, aby som zistil, čo je tento spisovateľ zač a rozhodol som sa skúsiť to.

Celkovo som od tohto autora prečítal tri knihy. Keďže na Slovensku sa vydávajú knihy v opačnom poradí ako boli originály vydané čítal som to v nasledujúcom poradí: Na zimu zatvorené, Poľovné psy, Až na samé dno.

Najviac sa mi páčila prvá kniha – Na zimu zatvorené. V nej som našiel všetko, čo som očakával. Od pekných (nie nudných a dlhých) opisov prírody a severského prostredia až po takmer detailné spracovanie policajných postupov a vyšetrovania. Dej bol pútavý a zaujímavý, nútil ma čítať. Chýbalo mi len hlbšie prežívanie postáv (ako to je u Nesba), no tento autor sa sústredí, prirodzene, na policajnú prácu a predstavuje čitateľom čo všetko také vyšetrovanie obnáša. Autor má v každej svojej knihe dve dejové línie. V jednej vystupuje vyšetrovateľ William Wisting a v druhej jeho dcére, povolaním novinárka, Line. A presne to mi už začalo vadiť pri čítaní druhej knihy Poľovné psy. Dosť podrobne opisuje novinársku prácu a mňa to až tak veľmi nezaujíma. Line mi miestami pripomínala vyšetrovateľku a nie novinárku. Ktovie, možno sú niektorí novinári naozaj takí múdri. Potom by sme niekedy nepotrebovali ani políciu...

Poľovné psy bola fajn kniha, ale nie lepšia ako predošlá. Povedal som si, že mu dám ešte šancu a pustil som sa do čítania tretej knihy Až na samé dno. Z tejto knihy som najviac sklamaný. Čakal som oveľa viac. Nehovoriac o tom, že som už dávno vedel ako sa kopa vecí a udalostí vyvinie (napr. vzťahy a pod.).

Kniha sa začala celkom zaujímavo, ba aj pútavo, no potom to bolo len utrpenie. Doslova som sa nútil dočítať to a dúfal som v nejaký zvrat udalostí a scénu, ktorá by to celé oživila. Prežívanie postav je veľmi málo zachytené. Spomína sa len Wistingov zdravotný stav a sem-tam jeho vzťah. Vyšetrovanie napreduje pomaly a celý stred knihy je vyplnený pátraním a konštatovaním, že nemajú nič. Náhle všetko do seba zapadne a odrazu už vedia všetko. Nastane vyvrcholenie, akčná scéna ktorá má maximálne dve strany a je koniec...

Spomeniem ešte nespočetné množstvo chýb, ktoré som vo všetkých knihách našiel. V tlačiarni majú asi veľa tlačiarenských trpaslíkov...

Rozhodol som sa, že teraz skúsim iného autora. Horstovi možno ešte dám šancu, ale až keď príde zima, aby sa Jaskynný muž čítal lepšie a atmosféra knihy súvisela s počasím von. Ak sa chcete dozvedieť ako prebieha vyšetrovanie a aké metódy policajti používajú, rozhodne si prečítajte aspoň jednu knihu, možno vás zaujme :). A ak máte nejaké dobre tipy na severské krimi, dajte mi určite vedieť, vopred vďaka. Prajem prijemné čítanie.   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?