Povolaním lovec III.

Autor: Jozef Kovalík | 29.6.2016 o 22:13 | (upravené 1.7.2016 o 22:36) Karma článku: 1,09 | Prečítané:  137x

Zverejňujem pokračovanie krimi poviedky. Na konci príbehu sú linky na predchádzajúce časti -prvú a druhú. Prajem príjemné čitanie!

POVOLANÍM LOVEC III

„Bol som v lese.“

„Sám?“

„Áno.“

Michal vstal a rozopol si kabát.

„Ak nám nepoviete skutočnú pravdu pôjdete s nami.“

Róbert skamenel.

Michalovi zazvonil mobil. Pozrel na Luciu a tá sa ujala situácie. Michal vošiel do chodby, aby dvihol telefón.

„Kanys, počúvam.“

Raz povedal rozumiem, trikrát áno a na konci sa poďakoval a zavesil. Vrátil sa späť do obývačky.

„Vysvetlíte mi, čo sa to tu deje?“

„Pán Róbert, tvrdíte nám, že ste včera boli v lese sám. My však poznáme inú verziu. Prečo klamete? Vari sa chcete podieľať na spoluúčasti na vražde?“

„Váš kamarát je mŕtvy.“

Ticho.

„Som nevinný.“

„Povedzte nám ako to radšej bolo. Rozumne sa spolu porozprávame a všetko si, verím, vysvetlíme.“

„Začnime pekne poporiadku, prečo ste tam boli? Čo ste tam robili?“

„Boli sme na love...je spln.“

„Ste poľovník?“

„No...áno.“

„Môžem vidieť váš preukaz?“ Michal zvýšil hlas.

„Nie som...“

„Takže ste spolu s Martinom pytliačili, však?“

„Máte pravdu.“

Michal nenápadne naznačil Lucii, aby sa šla poobzerať.

„Keď ste šli spolu, chcete mi nahovoriť, že ste si nevšimli, že váš parťák zmizol z lesa? To bolo taká hustá tma alebo čo?“

„Rozdelili sme sa. Aby sme sa navzájom nerušili. Stalo sa, že ak Martin niečo parádne ulovil, zdrhol sám. Až potom sa chvastal. Neznášal som to.“

„Preto ste ho zabili? Lebo mal šťastie a strelil lepší kus ako vy?“

„Nie. Naozaj, prosím verte mi! Prisahám, nezabil by som svojho najlepšieho kamoša!“

Michal sa tváril, že si čosi píše do zápisníka. Spýtal sa Róberta bez toho, aby sa naňho čo i len pozrel.

„Róbert, fajčíte?“

„Nie.“

„Zaujíma ma ešte, šli ste pešo alebo autom?“

„Autom.“

„Kde?“

„Hneď po vstupe na lúku sme zabočili doľava a skryli auto v kríkoch.“

„Osobné auto?“

„Áno, taký šrot.“

„Kto by mal motív zabiť vášho kamaráta?“

„Netuším...“

„Dúfam, že viete, že pytliactvo je u nás trestným činom. Musím vás požiadať, aby ste sa v najbližších dňoch zdržiavali v mieste trvalého bydliska.“

Prišla Lucia a naznačila Michalovi, že je hotová.

„Tu je moja vizitka. Ak by ste si na niečo spomenuli, zavolajte mi. Kedykoľvek.“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?